Poobzretie sa
Už viac ako 10 rokov pracujem v školstve. No čim dlhšie som v profesionálnom kontakte s deckou dušou a dušou mladých adolescentov, tým hlbšie si uvedomujem, že byť učiteľom, nie je len záležitosťou vysokoškolského diplomu a pedagogickej kvalifikácie, ale:
- je to vec vrodeného talentu. Viac-menej, človek sa pedagógom nestáva skrze štúdium, ale môžeme smelo povedať, že človek sa “učiteľom” rodí, či presnejšie povedané: “Človek sa rodí s týmto darom (telnatom) dobrého učiteľstva. Presne tak, ako keď niekto zdedí talent pre hudbu, tanec alebo iný druh umenia… Buď ho máš, alebo ho nemáš vo svojich génoch!”
- No tiež je potrebne, aby pre dobrého pedagóga práca v školstve, bola v prvom rade záležitosťou jeho srdca – autentického antropocentrizmu, a nielen zdrojom príjmu (peňazí).
- A v neposlednej miere, dobrý pedagóg by mal byť človekom pokorného srdca, ktorý si plne uvedomuje svoju ľudskú obmedzenosť (nedokonalosť). Nemá si o sebe namýšľať, že zdedil všetku múdrosť sveta a že ma patent (odpoveď) na všetky zásadné študijné a najmä životné (osobné) problémy jemu zverených žiakov.
A tak na základe zmienených faktov musím úprimné uznať, že jedine Boh tvorí originál. Na rozdiel od automechanikov a opravárov televízorov máme my učitelia, lekári, psychológovia jednu nevýhodu v tom, že pracujeme vždy s ľudským originálom. Našťastie, nik z nás ľudí nevychádza "z výroby" ako sériový kus.
